Z okna vyzerajú fasády budov ako nedokončené plátna. Steny sú pokryté stovkami graffiti, ukladajú sa na seba ako vrstvy Zeme. V rannom tichu sú farby hlasnejšie. Sú to svedectvá nocí, ktoré nikdy úplne neskončili a spovede umelcov, ktorí sa nikdy nepodpísali.
Kreuzberg leží medzi západom a východom, medzi luxusnými štvrťami a minulosťou, na ktorú nikdy nezabudne.
mein Fenster, digital + edit
Semafor na Potsdamer Platz preblikne na zelenú a z roztrúsených jednotlivcov sa stáva masa idúca jedným smerom. Výškové budovy tvoria nestabilnú mozaiku svetla a tieňa. Berlín sa hýbe prirýchlo na to, aby sme ho pozorovali voľným okom. Analóg však zachytí všetko, čo ľudskému zraku unikne. Zvečňujem perspektívu vďaka malým hodinám uprostred námestia.
die Symmetrie, Kodak Ultramax 400
Prechádzka pokračuje na západ. Stromy pyšne ukazujú prvú aprílovú zeleň. Jarné slnko dopadá na stĺpy Brandenburskej brány, ktoré vyžarujú zlatisté teplo. Ľudia sa okolo nej hmýria ako častice v spomalenom zábere. Otec dvíha dcérku na ramená, aby lepšie videla Quadrigu. Pouličný hudobník nesmelo vybrnkáva začiatok Bowieho Starmana. Jeho hudba stále istým spôsobom definuje atmosféru mesta.
Brandenburger Tor, Kodak Ultramax 400
Zvečerieva sa a vzduch chladne. Svetlá sa odrážajú na Spree ako roztrúsené súhvezdia. Davy smerujú k Budove Ríšskeho snemu. O chvíľu začína posledná nočná prehliadka. Detektory kovov a bezpečnostné prehliadky… Krátky rituál pred vstupom do budovy, ktorá prežila požiare, totalitu a diktatúru.
Výťah sa pomaly dvíha. Keď otvorí svoje dvere, nočný Berlín sa rozleje za stenami sklenenej kupoly. Čierne plátno mesta je pokropené zlatými odleskami nočných lámp. Metropola pôsobí otvorene, takmer zraniteľne, ako sa nekonečne tiahne všetkými svetovými stranami.
die Nacht, Kodak Ultramax 400
Cez priehľadné steny žiari Fernsehturm. Jeho guľa, ako zrkadlo, odráža mesto samo pre seba.
Ľudia šepkajú, aj keď ich o to nikto nežiadal. Váha histórie dolieha aj na ich hlasy. Jeden sa cíti tak malo, keď stojí nad všetkým svetlom nočného veľkomesta, ktoré sa nikdy nezastaví.
die Nacht II, digital
Po prehliadke je noc zrazu tichšia, pokojnejšia. Straßenbahn do Kreuzbergu vedie cez Bahnhof Zoo. Epicentrum príbehu, na ktorý chce Európa zabudnúť, ale nikdy to nedokáže. Stanica dnes vyzerá inak – čisto, osvetlene a revovovane. Lampy tu však blikajú v rovnakom skleslom rytme. Na rovnakých schodoch kedysi stávali deti, ktorých životy kolísali medzi školskou nevinnosťou a brutalitou závislosti.
Zmenila sa dlažba, farba stien, lavičky… No stále je počuť ozveny, zaryté niekde pod všetkými rekonštrukciami, ktoré neodstráni žiadna sanitácia.
Teenage drug abusers shooting up, mid 70s; via Reddit
Berlín svoje príbehy nikdy nedokončuje, iba ich posúva. Farby Kreuzbergu, ticho snemovne, moderné stanice… Všetko to v sebe drží fragmenty mesta, ktoré sa neprestáva samo prepisovať. Tu sa história neukrýva v múzeách, ale v chodníkoch, schodoch a všetkých, ktorí kedy mali možnosť čerpať z jeho atmosféry.
Leave a Reply